Aby peniaze nelietali hore komínom

Novinári majú k nám architektom (a možno nielen k nám) zvláštny postoj. Keď potrebujú odborný názor k svojim textom, zásadne volajú na poslednú chvíľu a odpovede chcú obratom. Nebolo tomu inak ani v prípade textu Mareka Legéňa “Aby peniaze nelietali hore komínom”. Na otázky som odpovedal nasledovne. Ako to vyznelo v kontexte celého článku si môžte prečítať v najnovšom vydaní týždenníka TREND 20/2016.

Potrebuje architekt špeciálny certifikát/diplom/osvedčenie na to, aby mohol navrhovať nízkoenergetické a pasívne budovy?
Platná legislatíva to nevyžaduje. To však neznamená, že dobrý architekt môže túto tému ignorovať. Ak nám (architektom) okrem “sexy” vyzerajúcej architektúry ide aj o to, aký prevádzkový komfort navrhovaná budova poskytuje, mal by mať architekt také vedomosti o energeticky úsporných konceptoch, ako keby certifikát/diplom/osvedčenie potreboval.

Aká časť slovenských architektov sa venuje/má oprávnenie na navrhovanie nízkoenergetických a pasívnych budov?
Keďže každý autorizovaný architekt musí navrhovať budovy v súlade s platnou legislatívou, tak od januára 2016 ultranízkoenergetické objekty navrhuje každý architekt zapísaný v zozname architektov :) Ale tak asi otázka neznela… Historicky tému energeticky úsporných domov na Slovensku uchopili ako prví predovšetkým stavební inžinieri (stavební fyzici) a keďže v určitom rozsahu im naša legislatíva umožňuje vystupovať v roli “architekta”, ich projekčné a realizačné výkony dodnes mierne traumatizujú tak laickú ako aj odbornú verejnosť (architektov predovšetkým). Exaktnejšiu odpoveď na otázku, aká časť architektov sa venuje navrhovaniu nízkoenergetických a pasívnych domov možno dohľadať aj vo výsledkoch relevantných súťaží - CE.ZA.AR, Cena Dušana Jurkoviča a Cena ARCH. Víťazom sa doteraz nestala žiadna takáto stavba, medzi nominovanými sa sem tam niečo nájde (CE-ZA-AR 2014 Logistické centrum Herz - Aleš Hradecký, Daniel Bartoš, Cena Dušana Jurkoviča 2012 Slamenná kupola - Bjorn Kierulf, Cena ARCH 2014 Pasívny dom v Stupave - Pavol Pokorný) - suma sumárum - tejto téme sa venuje málo architektov, určite podstatne menej ako je reálna kreatívna a mentálna kapacita slovenskej architektonickej scény.

Aké sú bariéry väčšieho záujmu architektov o navrhovanie nízkoenergetických a pasívnych stavieb? Prečo sa ich tomuto druhu práce  nevenuje viac?
Niečo som spomenul v predchádzajúcej odpovedi - zvyšok je možný pripísať neexistujúcemu tlaku investorov na architektov, t.j. slabá objednávka. Treba si uvedomiť, že tých pár architektov (sám sa medzi nich neskromne počítam), ktorí majú ambíciu robiť vizuálne atraktívnu a zároveň energeticky úspornú architektúru si dobrovoľne (v našom ateliéri od roku 2009) dali záväzok uplatňovať tieto zásady dávno pred tým, ako začal byť zrejmý neodvrátiteľný tlak zmeny legislatívy. Za tých pár rokov sme sa naučili na našich realizáciách, čo v skutočnosti znamená navrhovať/stavať/prevádzkovať energeticky úsporné domy. Že sú to typologicky predovšetkým rodinné domy vypovedá o reáliách a spôsobe zmýšľania našej spoločnosti. Pre úplné info treba doplniť, že napĺňanie scenára o zvyšovaní nárokov na energetické parametre je verejne známe minimálne od roku 2010 (smernica 2010/31/EU O energetickej hospodárnosti budov) - to, že tento fakt slovenskí architekti ignorovali v štýle “máme čas” sa dnes javí ako mimoriadne neprezieravé.

Aký záujem prejavujú architekti o poznatky a vzdelávanie, ktoré potrebujú pre návrh takýchto stavieb? Aký je trend, čo sa týka ich záujmu?
Momentálne je trend narastajúci - viz fakty v predchádzajúcej odpovedi - avšak mám pocit, že záujem prichádza neskôr, ako mal. Legislatíva a normy sú už nastavené relatívne prísne a asi žiaden z klientov neočakáva, že “jeho” architekt sa bude učiť ako navrhovať a stavať energeticky úsporné domy práve na jeho zákazke.