O domoch a ľuďoch

Vyberať si dom len podľa obrázkov v časopise alebo vizualizácií realitnej inzercie nie je najlepší nápad – to, čo sa vám páči na fotografii, či vyfintenej vizualizácii, totiž nemusí vyhovovať vášmu spôsobu života. A keď máte predstavu o istom štýle bývania, nemusí sa dať ideálne zrealizovať na akejkoľvek parcele… Chytákov na ceste k vlastnému domu je viac než dosť. O tom, ako urobiť prvé rozhodnutia tak, aby ste ich neskôr neoľutovali, sme sa porozprávali s architektom Pavlom Pokorným.

Nezačínajte výberom pozemku! Začnite výberom architekta.

„Bez toho, aby mal budúci investor už pri výbere pozemku po ruke architekta, sa dnes ľahko stratí v spleti rozličných ponúk. Nedokáže totiž zvážiť všetko potrebné, respektíve ani nevie, čo všetko by mal brať do úvahy. Architekt je služba, podobne ako automechanik alebo zubár, ktorú sa oplatí využívať. A pri takom dôležitom rozhodnutí ako je stavba domu by mal byť architekt prítomní v procese určite úplne od začiatku.

U nás je veľký problém v tom, že 95 % ľudí prichádza za architektom ako k inštancii poslednej záchrany, v podstate v stave čistého zúfalstva, a s hrubým šanónom pod pazuchou. Z neho na prvom stretnutí vyťahujú rozličné typové projekty domov s tým, že toto sa nám páči ale…, a toto sa nám páči, ale… Reálne dospeli do štádia, kedy nevedia ako ďalej. Takže minimálne počas úvodných stretnutí musíme pracovať na tom, aby si vyčistili hlavy. Aby zabudli na to, čo videli, a začali „od čistého papiera“.   Takí sú zahltení rôznymi predstavami, že nie sú schopní vlastného kritického myslenia. Nedokážu ani povedať, čo vlastne potrebujú. Takže začíname tým, že požiadam svojich budúcich klientov, aby mi o svojom vysnívanom dome niečo napísali, taký malý sloh.. Najprv sa smejú, že čo je to za hlúposť, ale potom na hru pristúpia.Je to skvelá psychohygiena. Ľudia jednoducho nájdu svoju „šťastnú myšlienku“. A keď sa tú architektovi podarí v dome zhmotniť, tak sa s novým projektom  identifikujú a zabudnú na všetky bývalé zmätky. Dôležité je totiž upratať si priority – zistiť čo je dôležité, a bez čoho sa vlastne zaobídete. Pri tvorbe domu to často bez kompromisov nejde. Keď sa nám z pomyselných častí rozhádzanej skladačky podarí spoločne s klientami spojiť prvé dve, vtedy viem, že ďalšie sa budú dotvárať konečný obraz  automaticky a sme na dobrej ceste.“

Nie každý musí bývať v rodinnom dome.

„Niektorí to, žiaľ, zistia až neskoro , keď napríklad nevládzu splácať hypotéku. Túžba vlastniť rodinný dom je u nás tradične veľmi silná a vyplýva to aj z toho, že verejný priestor neposkytuje často tú kvalitu života, ktorú od nich daňový poplatník očakáva. Či už ide o zeleň, dopravu, vybavenosť… Potom človek prirodzene hľadá náhradu a silnie tendencia stiahnuť sa do svojej privátnej ulity. Lenže nakoniec to často dopadne tak, že sa ide do svojho domu v satelite iba vyspať, a v sobotu vstáva s nechuťou, lebo musí kosiť trávnik a plieť burinu. Takže si treba zvážiť, či vlastný dom bude práve pre vás riešením, alebo len  slepou uličkou, z ktorej cesta späť vás bude stáť množstvo síl, času a peňazí. Bývanie v rodinnom dome je skvelé, ale nie pre každého, a nie v každom dome. Klientom často pripomínam, že je dôležité nezabúdať na tzv. dramaturgiu života. Nikdy síce neviete, ako s vami nakoniec život zatočí, ale treba mať na zreteli isté scenáre. Čo ja veľmi zazlievam internetu a odborným periodikám je, že ľudia sa vďaka nim síce veľmi dobre orientujú v skladbách stien, rekuperačných jednotkách a podobne, ale uniká im zmysel, povestný big picture. Že treba začať od toho, čo potrebujú, a až potom hľadať prostriedky a metódy, ako to optimálne dosiahnuť. Takže základom je to spomínané upratanie si priorít spolu so strážením rozpočtu.“

V dome budete spokojní ak…

„…ak za takýmto bývaním vidíte štýl života, nie symbol statusu. Na Slovensku je rodinný dom ešte vždy statusová záležitosť. Je to zrejmé aj z toho, že sa málo starých domov rekonštruuje. Dedičia ich jednoducho predajú a utekajú do nového. Dôležité je tiež mať vzťah k manuálnej práci. Lebo bývanie v rodinnom dome je svojím spôsobom „full time job“. Človek sa oň musí starať. S tým súvisia aj otázky typu – keďže sa v poslednom období venujem drevostavbám - Akú životnosť má drevodom? Odpovedám, že takú istú ako murovaná stavba. Jednoducho keď nebudete čistiť odkvapy a kontrolovať, kde čo treba opraviť, tak sa dopracujete k ruine. Treba si tiež uvedomiť, že napríklad 100 m² úžitkovej záhradky znamená 6 hodín práce každú sobotu. Takže nejdete na predĺžený víkend do Tatier, ale budete plieť, oberať, zavárať…

Taktiež by ste mali byť ochotní zapojiť sa do lokálnej komunity. To, ako fungujú alebo nefungujú susedské vzťahy, je totiž aj vecou iniciatívy ľudí, ktorí do tej lokality prichádzajú.. Do istej súťaže na riešenie novej obytnej štvrte som namiesto domov nakreslil prevádzkové schémy, ktoré demonštrovali intentzitu sociálnych interakcií – medzi domom a ulicou, domom a susedom, medzi dvormi… Rozličnými typmi domov a ich polohou na pozemku sa totiž dajú sociálne vzťahy istým spôsobom usmerňovať. Je to o tom americkom zdravení sa so susedmi pri odchode do práce, pretože pred domami nie sú ploty, len trávniky, o garážových výpredajoch, spoločných oslavách na ulici… Pozíciou domu na pozemku sa dá usmerniť , kde istá interakcia nastane a kde nie. U nás napríklad ľudia zúfalo túžia po intimite vo svoje záhrade. Lenže tá sa nedá dosiahnuť na malom pozemku, to je číra fikcia. A tak prichádzajú k slovu vysoké ploty , ktoré celý princíp bývania v rodinnom dome de facto negujú.“

Reálne zvážte svoje finančné možnosti.

„Hypotéky sú síce dobrá vec, ale treba k nim, ako nakoniec ku každému požičaniu si peňazí, pristupovať obozretne. U nás mnohí ľudia akoby nemali pud sebazáchovy. Málokto si napríklad uvedomuje, že každá nehnuteľnosť, a to doslova každá, potrebuje po 20 rokoch generálnu opravu. To sa týka okien, systému vykurovania, možno strešných krytín, alebo aspoň izolácií, a tiež vnútorného vybavenia. Zoberme si kúpeľne, tie sa bežne po 20 rokoch prerábajú. Všetky tieto veci zastarávajú nielen morálne, ale aj fyzicky. To znamená jasný problém, keď máte hypotéku na 30 rokov a ledva ju vládzete splácať, potom vám na kúpeľňu, kuchyňu a čo ja viem ešte neostávajú prostriedky a hrozí, že si budete musieť vziať ďalší úver..

Pokiaľ hovoríme o rozpočte na stavbu domu a splácaní hypotéky, je dobré vedieť, aké budú v dome mesačné prevádzkové náklady. Samozrejme, čím budú nižšie, tým lepšie. Z tohto pohľadu majú výhodu pasívne, alebo veľmi úsporné domy.

Momentálne participujem na jednom zaujímavom projekte na Čiernej vode, volá sa „Na dobrom mieste“, kde je zámerom developera Liberty Invest stavať domy len spôsobom, o akom sme hovorili.. To znamená, už pri predaji pozemku ponúknuť služby architekta a overeného staviteľa energeticky úsporných domov. Bonusom je   garancia nielen ceny stavby, ale aj budúcich prevádzkových nákladov. Spoločnosť Fordom, realizátor energeticky úsporných drevostavieb, sa v tomto projekte zaručila , že ak nebudú mesačné náklady na vykurovanie podľa výsledkov z výpočtu tepelných strát, tak vám  rozdiel vo faktúre za teplo bude doživotne doplácať. Asi netreba dodávať, že všetky tri subjekty, ateliér Pokorny architekti, realizátor Fordom aj developer Liberty Invest, sú členmi združenia IEPD – Inštitútu pre energeticky pasívne domy, Liberty Invest sa členstvom v tejto organizácii môže pýšiť dokonca ako prvý developer na Slovensku.

Ustrážte si rozpočet.

„Ak sa v tejto oblasti neorientujete a pustíte sa do stavby bez architekta s tým, že si budete sami organizovať rôzne firmy, jednak vás to bude stáť niekoľko rokov života, a jednak si všetky rozpočtové predpoklady môžete vynásobiť bulharskou konštantou. Tento spôsob realizácie sa možno zdá na prvý pohľad najvýhodnejší, ale práve pri ňom sa dá s financiami veľmi „uletieť“. A to býva problém, pretože väčšinou má človek požičanú sumu, ktorá je definovaná na posledné euro. Takže nakoniec skĺznete k nezdravým kompromisom pri dokončovacích prácach, k lacným interiérom a provizórnej záhrade, čo sa na pôvodné sny o vlastnom dome bude podobať len veľmi vzdialene.

V tomto zmysle je zaujímavý už zmienený projekt „Na dobrom mieste“ na Čiernej vode, pretože uvádza reálne do praxe podľa môjho názoru asi najväčšiu zmenu systému práce v postkrízovom stavebníctve. Spočíva v tesnej spolupráci investora s trojuholníkom developer, architekt a realizátor, ktorá je pre investora skutočne výhodná,. predovšetkým v tom, že má v každom momente presný prehľad o rozpočte. Dom sa totiž naceňuje už v začiatku návrhu – ešte máte k dispozícii len skice, a už je garantovaná jeho cena. Každú zmenu v projekte potom realizátor priebežne rekalkuluje, takže presne viete, čo si za svoj budget môžete dovoliť a čo už nie. Stretnutia prebiehajú v trojici – architekt, investor, realizačná firma, čo je náročné, a na prvý pohľad môže toto spojenie pôsobiť zvláštne, ale v konečnom dôsledku je to veľmi efektívne, pretože sa navzájom sa strážime, aby nikto „neuletel“ tým svojím smerom. A to je každopádne na prospech výsledku. Musím zdôrazniť, že našou spoločnou ambíciou nie je stavať domy katalógové. Nosnou ideou tohto developmentu je, že za vopred známu cenu, zákazník dostane v jednom balíku od architekta individuálny návrh domu, od developera pre návrh domu overenú parcelu a od dodávateľa stavby kvalitný dom s garantovanou cenou.“

Dom nemusí byť veľký.

„Je to väčšinou úplne zbytočné. Keď máte dobrý pozemok, stačí vám na ňom aj chatka. Optimálne je mať toľko – priestoru aj vecí, koľko naozaj potrebujete, využijete a o koľko sa zvládnete starať. Platí, že väčší dom rovná sa viac roboty okolo neho. Som presvedčený, že na 120 m² v bungalove, alebo 135 m² v poschodovom dome môže byť naozaj všetko, čo bežná rodina potrebuje. A nakoľko mám 4 deti, mám celkom dobrú predstavu o tom, čo môže rodina potrebovať a bude využívať. Všetko je totiž záležitosťou poriadku, systému a nehromadenia vecí. Najmenší dom, aký sme postavili, bol bungalov v pasívnom štandarde, s obytnou plochou 93 m², napriek malej ploche je to pohodlný 4- izbový priestor. Teraz pracujeme na poschodovej chate na 80 m² zastavanej plochy, tiež v pasívnom štandarde, so všetkými technológiami asi za 145 000 €. Sú v nej 3 spálne a pracovňa, 2 kúpeľne, veľký obytný priestor a krytá terasa. Myslím, že v takom dome by mohol bývať aj milionár. Pretože je na krásnom pozemku, s nádherným výhľadom. Všetko, čo v reálnom živote potrebujete – že každý chce mať možnosť sa niekam zavrieť, že sa všetci spolu navečerajú, alebo si pozrú futbal, to všetko sa tam dá. A väčšinu aktivít môžete robiť vonku, to je tá pridaná hodnota rodinného domu. Takéto domy budeme stavať aj na spomínanej Čiernej vode. Pretože reálne nepotrebujete bývať na 400 m²úžitkovej plochy. Len sa nachodíte ako blázon. Alebo budete telefonovať deťom do izby, že majú prísť večerať? Fajnové podlahy, špičkové spotrebiče, inteligentné inštalácie, luxusný interiér, všetko sa dá zrealizovať aj v normálne veľkom priestore. A pri rovnakom rozpočte si môžete v menšom dome dovoliť vyšší štandard vybavenia, alebo perfektnú záhradu. 

Lokalitu vyberáte pre seba.

„Každý totiž potrebuje niečo iné, nemá teda zmysel riadiť sa len tým, čo „jedna pani povedala“. Napríklad často omieľaný problém Čiernej vody je dopravné napojenie do Bratislavy. Ale každá lokalita má svoje problémy. Rovnaké dopravné zápchy v smere do mesta musíte ráno absolvovať aj cestou z Podunajských Biskupíc, z Devínskej, z Vajnor, alebo z Rače. Ja napríklad bývam s rodinou  v Rači. Lenže voľakedy dávno sme sa s manželkou cielene rozhodli, že budem mať v Rači aj ateliér, že tu deti  budú chodiť do školy, takže pre našu rodinu žiaden problém s dopravou nie je. Podobne je množstvo ľudí, pre ktorých problém Čiernej vody nebude problémom, ale ocenia práve jej výhody, napríklad blízkosť Šúrskeho lesa, športové vyžitie, tiché prostredie, atď. Takže ak máte taký spôsob života, že nepotrebujete ísť práve o ôsmej ráno do centra, môžete tu bývať veľmi spokojne. V lokalite „Na dobrom mieste“ navyše ako v jedinej oblasti na Čiernej vode objektívne nie sú problémy so spodnou vodou. Je tu skúsenosť z už zastavaných parciel a robili sa tu technické opatrenia pri príprave pozemkov a sietí.“

Ďakujem za rozhovor.

Erika Kuhnová, Môj dom 09/2014