Veronika Michalíková – Nie je nad priamu skúsenosť s materiálom a procesom stavby

Platforma Staviame z dreva je otvorená všetkým priaznivcom prírodných materiálov a ekostavieb a snaží sa ich spájať, aby spolu podporovali myšlienky energeticky pasívneho stavebníctva či stavebníctva z obnoviteľných materiálov. Presne z toho dôvodu sme si na rozhovor pozvali Veroniku Michalíkovú. 

Veronika vyštudovala architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2013). Počas štúdia absolvovala študijný pobyt v Estónskej akadémii umení (Urban Studies, 2012), stáž v štúdiu .FABRIC (Amsterdam, 2013/2014), kde pracovala na projekte Urban Metabolism for the International Architecture Biennale IABR (Rotterdam, 2014) a stáž v štúdiu Kraus Architekten (Kolín nad Rýnom, 2017). Medzi rokmi 2015 - 2018 pôsobila ako interná doktorandka na Inštitúte ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde sa venovala téme malého domu.

Veronika aktuálne pracuje v architektonickom ateliéri Pokorny Architekti. Okrem toho sa realizuje v tvorivom zoskupení WOVEN, ktoré založila s tromi priateľkami z vysokej školy (Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Danica Pišteková). WOVEN sa venuje najmä tvorbe priestorových inštalácií, atypického mobiliáru, drobným stavbám a okrem toho tiež organizujú [1:1] Workshop, ktorý je určený najmä pre študentov architektúry a dizajnu. Účastníci pod vedením skúsených lektorov za dva týždne navrhnú a postavia atypický mobiliár z dreva, ktorý sa stáva súčasťou verejného priestoru.

proces práce na workshope 1:1 (zdroj: archív WOVEN)

Ako ste sa dostali k štúdiu architektúry?

Zdá sa mi, že k architektúre som sa dostala celkom prirodzene. Už v detstve sa mi toto povolanie celkom pozdávalo a s prestávkami mi záujem o tento odbor vydržal až do času, keď som si vyberala vysokú školu.

Mali ste možnosť porovnať štúdium v zahraničí a na Slovensku. Pociťovali ste zásadné rozdiely v školských systémoch? Dá sa to vôbec porovnávať? Čo by sa mohlo zmeniť po vzore zo zahraničia na slovenských univerzitách?

V zahraničí som študovala krátko, len pár mesiacov počas Erazmu na Estónskej akadémií umenia. Táto škola bola v niečom veľmi podobná Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, možno aj preto si na výrazné rozdiely v školských systémoch nespomínam. Ako pridanú hodnotu som vnímala zmenu prostredia, krajiny, nových ľudí, ale najmä odbor Urban Studies, ktorému som sa tam venovala. V podstate to bol úplne iný odbor v porovnaní s architektúrou a v tom čase mi to veľmi otvorilo oči, čo sa týka problematiky mesta a urbanizmu.

Ako vznikla myšlienka založiť WOVEN?

WOVEN vzniklo počas nášho štúdia na katedre architektonickej tvorby VŠVU. Priateľstvo štyroch študentiek prerástlo do spolupráce, ktorá nás baví natoľko, že sme s tým doteraz neprestali. Celkom zábavné je, že každá si vznik WOVEN pamätá inak. Ja za začiatok nášho spoločného príbehu pokladám Danicinu pamätnú vetu z roku 2009: "Poďme niečo robiť!" O rok neskôr sme už mali meno a začali spolu tvoriť projekty mimo školy. Na začiatku sme skúšali rôzne študentské súťaže a občas sme niečo malé postavili. V roku 2013 sme sa po inšpirácii zo zahraničia rozhodli usporiadať prvý ročník [1:1] Workshopu a dali sme si záväzok každý rok tento projekt zopakovať. Myslím, že aj vďaka nemu sme ostali v živom kontakte a postupne čoraz viac času venujeme našim spoločným autorským projektom. 

Málokedy ste všetky štyri na Slovensku v jednom momente, dá sa v takomto režime pracovať na projektoch aj na diaľku?

WOVEN nie je štandardné architektonické štúdio. Okrem toho, že sa nevenujeme bežným zadaniam, rozdiel je aj v tom, že to nie je naša každodenná práca. Z toho vyplýva aj spôsob, akým pracujeme. Aj keď sa nám najlepšie tvorí, keď sme všetky štyri spolu, nie je nevyhnutné aby sme zdieľali jeden priestor. Naša spolupráca bežne funguje tak, že projekty spolu vymýšľame, ale následne na jednotlivých úlohách pracujeme samostatne. Väčšinou sa stretneme - fyzicky alebo virtuálne - raz za týždeň, prejdeme si projekty, dáme si spätnú väzbu a povieme čo ďalej.

Samozrejme, spolupráca na diaľku má svoje úskalia, ale my sa veľmi snažíme, aby to fungovalo. Naša tvorivá spolupráca vznikla na základe priateľstva a nech to už znie akokoľvek pateticky, WOVEN drží pokope naše priateľstvo, ktoré zasa drží pokope náš spoločný projekt, a to bez ohľadu na aktuálnu geografickú polohu.

Na ktorý z projektov, ktoré vznikli pod WOVEN, ste hrdá? Ktorý je vám najbližší a prečo?

Úprimne sa teším z každého nášho diela. Výnimočne rada mám dielo THE DOORS (Pohoda festival, Trenčín, 2015) najmä pre jeho hravosť a otvorenosť interpretáciám. Našim zatiaľ najväčším a asi aj najviac propagovaným je projekt Lesnej Sauny v Spišskom Hrhove (spolupráca s oz. Centrum architektúry, oz. Čierne diery), ktorá by mala byť dokončená v blízkej dobe. V kategórii najobľúbenejší je pre mňa však absolútnym víťazom pódium Pod tým Nad tým, ktoré sme realizovali túto jar v kultúrnom centre Hájovňa v Banskej Štiavnici. Našim cieľom bolo vytvoriť stage, ktorý sa vie v čase, keď sa nekonajú podujatia, zmeniť na zaujímavú pobytovú plochu a zároveň využiť potenciál existujúceho betónového bazéna.

Vo výsledku sme navrhli pódium s dierou. Diera sa dá vyplniť stolčekmi veľkými 50x50x50cm, ktoré sa okrem toho osvedčili aj ako vynikajúci flexibilný mobiliár. Na tomto projekte sa mi páči formálna jednoduchosť, antitéza štandardnej typológie, variabilnosť, a to, ako dobre objekt slúži užívateľom. Výnimočná bola pre mňa aj spolupráca s klientom NAD TÝM – Červená Studňa o.z., s ktorým sme objekt postavili v rámci veľmi intenzívneho veľkonočného víkendu.

Pod značkou WOVEN vznikla letná škola pre študentov architektúry a dizajnu [1:1] Workshop. Tento rok sa uskutoční už siedmykrát. Čo ľudí na workshope najviac láka? Akú máte spätnú väzbu - či už od absolventov workshopu, alebo na zrealizované diela?

Študenti architektúry pracujú počas roka prevažne za počítačmi a svoju tvorbu prezentujú maketami v mierke (1:50, 1:100,...). Počas nášho workshopu za 10 dní navrhnú a postavia drevený objekt “v reálnej veľkosti”. To je pre študentov jedinečná príležitosť mať priamu skúsenosť s materiálom a procesom stavby. Myslíme si, že táto forma učenia môže pozitívne ovplyvniť spôsob, akým absolventi workshopu neskôr uvažujú pri navrhovaní. Okrem toho, študentov po presedenom semestri veľmi baví manuálna práca na čerstvom vzduchu a tiež to, že za veľmi krátky čas vidia výsledok svojej práce.

Pre lokálneho partnera, s ktorým workshop každoročne spoluorganizujeme, môže byť lákadlom to, že za dva týždne vznikne v jeho meste neštandardný mestský mobiliár, ktorý prinesie novú kvalitu do verejného priestoru. Výsledkom [1:1] Workshopu je často objekt, ktorý môže byť na prvý pohľad ťažko uchopiteľný. Nejde o klasické lavičky, ale o objekty, ktoré vyzývajú na rôzne aktivity. Vynikajúcim príkladom je UWO (Piešťany, 2016), drevený tanier vhodný na ležanie, sedenie, pódium či bežecký okruh pre najmenších. Ide o novotvar vo verejnom priestore, ktorého funkciu určuje užívateľ. Samozrejme nie každému sa diela musia páčiť, ale k nám sa dostávajú skôr pozitívne hodnotenia. Za pozitívnu spätnú väzbu považujeme aj to, že výsledky workshopu boli opakovane nominované na cenu CE ZA AR v kategórii exteriér a náš hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia náš projekt opakovane podporil.

V ateliéri Pokorny Architekti pracujete často s drevom, čo sa snažíme komunikovať aj v našej platforme Staviame z dreva. Je vám drevo ako materiál blízke? Ktorý materiál je ešte váš obľúbený?

Drevo ako materiál mám veľmi rada. Bližší vzťah som si k nemu našla vďaka [1:1] Workshopu. Pre naše podujatie je to ideálny materiál, pretože sa s ním ľahko a rýchlo pracuje. Tiež ma dokáže prekvapiť, čo všetko sa z neho dá zostrojiť. Počas posledných rokov sme si skúsili napríklad aj ohýbanie dreva (Nest, 2014; UWO, 2016). Jedným z našich cieľov je spoznávať tento materiál a testovať jeho možnosti.

Aktuálne mňa i moje kolegyne z WOVEN veľmi baví aj práca s textilom. Prejavuje sa to už aj v projektoch. Našou textilnou prvotinou je textilná stena, ktorá dopĺňa pódium Pod tým Nad tým v Banskej Štiavnici. V procese sú aj ďalšie projekty.

UWO - výsledok workshopu 1:1, 2016 (zdroj: Vera Kiseľová)

Ktorý projekt z Pokorny Architekti je vám blízky, najviac sa vám páči?

Najbližšie sú pre mňa projekty malých domov, pretože je to zadanie, ktoré je blízke téme mojej dizertačnej práce. Za posledné obdobie je to celkom živá téma v našom ateliéri, z čoho sa teším. Z tejto kategórie je mojím obľúbeným projektom Záhradný dom. Okrem toho som si veľmi obľúbila projekt Vily nad hradom, na ktorom som za posledný rok pomerne intenzívne pracovala.

Keby ste si mali vybrať - Woven alebo tradičnejšie architektonické návrhy?

Momentálne som veľmi spokojná s kombináciou.

Jedna pekná motivujúca otázka na záver pre absolventov architektúry - baví vás vaša práca? :) Je to podľa vás zamestnanie neobmedzených možností?

Podľa môjho názoru je architektúra odbor, v ktorom je možné nájsť naozaj rôznorodé uplatnenie. Okrem toho sa mi zdá, že štúdium architektúry môže byť vynikajúcim základom aj pre mnohé iné činnosti, pretože v ideálnom prípade podnecuje kreativitu, štruktúrované myslenie, samostatnosť a mnohé iné schopnosti s univerzálnejším uplatnením. Možnosti sú naozaj široké a ja som rada, že som si z nich vybrala tak, že ma to aktuálne celkom baví.

Ďakujeme za rozhovor!