Akú úlohu majú priehradové väzníky v stavebnom prostredí a kto je lídrom na slovenskom trhu?
Čo sú vlastne priehradové väzníky?
Priehradový väzník predstavuje konštrukčný rovinný rám, ktorý je vytvorený z viacerých trojuholníkov. Využíva ich geometrickú tuhosť a dokáže tak prenášať pomerne vysoké zaťaženie na veľké rozpony. Tento konštrukčný rovinný rám je tvorený obvodovými prvkami - tzv. horným a dolným pásom spolu s vnútornými prútmi - diagonálami. Pri navrhovaní priehradových väzníkov musíme v prvom rade vytvoriť dostatočne pevný spoj v mieste, kde sa tieto prvky spájajú. Tieto spojovacie časti, na ktorých závisí únosnosť celej konštrukcie, sa v praxi nazývajú styčníky.
Priehradové väzníky sú navrhované ako rovinné prvky, z ktorých vytvárame priestorovú konštrukciu strechy. Jednotlivé väzníky ako aj celá priestorová konštrukcia musia byť správne nadimenzované aby dokázali bezpečne preniesť zaťaženie do spodnej stavby. Projektom a statickým výpočtom preukazujeme ich stabilitu a mechanickú odolnosť. Podľa konštrukcie styčníkov rozoznávame priehradové väzníky zbíjané, skrutkované, styčníkové, kolíkové či lepené.
Svoje využitie našli nielen v rodinných domoch či krovoch administratívno-prevádzkových budov. Priehradové väzníky je možné využiť pri stavbe hál alebo slúžia ako ramenáty na debnenie mostov.
Priehradové väzníky sú známe už niekoľko storočí
Priehradové väzníky poznáme už niekoľko storočí, ide o technológiu priehradových väzníkov klincovaných. Už podľa názvu tejto techniky je jasné, že ide o styčníky vytvárané klincovými spojmi, pričom takýto spoj vyžaduje veľkú presnosť a striktné dodržanie konštrukčných zásad. Častým dôvodom porúch či havárií boli v minulosti nesprávne navrhnuté a zhotovené práve klincované styčníky.
Experimenty prišli v 50-tych rokoch 20. storočia v oblasti USA, kedy bol styčník vytvorený pomocou obojstranných oceľových platní. Platne mali otvory pre klince alebo hroty, ktoré pevne spájali pásy s diagonálami. Konštrukcia sa takýmto spôsobom zjednodušila, keďže nebolo viac potrebné využívať zdvojené pásy. Zalisovanie platní s hrotmi zvýšilo produktivitu výroby. Zároveň sa s prichádzajúcim rozvojom technológií preniesli návrhy zo skíc do počítačov projektantov a výrobných firiem.
V Európe priehradové väzníky začali svoju cestu vo Švajčiarsku a Belgicku. V týchto krajinách sa začalo s drevenými priehradovými väzníkmi spájanými kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi. Následne sa začali využívať v Nemecku, kde bol na ne vydaný schvaľovací protokol v roku 1964. Aj vďaka tomuto protokolu sa dnes používajú takmer v celej Európe.
Na Slovensku začala firma KONTRAKTING
Na Slovensko priniesla systém priehradových väzníkov žilinská firma KONTRAKTING, jeden zo zakladateľov platformy Staviame z dreva. Na trh prišli v roku 1995 a vzhľadom na počet vyrobených konštrukcií - viac ako 9000 na Slovensku a v okolitých krajinách - sa tak nepochybne stala lídrom na slovenskom trhu.
Na výrobu týchto konštrukcií sa dnes vzťahuje európska norma STN EN 14250 z augusta 2010, ktorá definuje požiadavky na prefabrikované konštrukčné prvky spájané kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi. Táto norma nahradila dovtedy platnú normu STN EN 14250 z roku 2005. Norma špecifikuje požiadavky na materiál, výrobky a dokumentáciu pre prefabrikované konštrukčné prvky, ktoré sa používajú v stavebníctve a sú zhotovené z prírodného konštrukčného dreva podľa normy EN 14081-1, spájaného kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi. Ak potrebujete poradiť v oblasti väzníkových krovov, odporúčame osloviť spoločnosť Kontrakting.
Zaujíma vás viac informácií o priehradových väzníkoch? Vypočujte si náš podcast s konateľom spoločnosti KONTRAKTING - Ivanom Kolárikom - vypočujte si na tomto linku.
Máte záujem o realizáciu stavby z dreva? Máte pozemok a potrebujete skonzultovať projekt? Premýšľate o stavbe z dreva a neviete sa rozhodnúť? Kontaktujte nás! Konzultujeme aj realizujeme.
Tím Staviame z dreva.sk