Škôlky a jasle z dreva - aby deti rástli v prírodnom prostredí
Drevo je v súčasnosti v stavebníctve veľmi obľúbené, okrem mnohých kvalitatívnych vlastností sa označuje ako mimoriadne príjemný teplý materiál, vyvolávajúci pocit útulnosti a pohodlia. Aj preto sa v posledných rokoch rozmáha vo svete trend rôznych druhov stavieb z dreva, ktorých výstavba v minulosti vôbec nebola bežná. Zamerali sme sa na ešte špecifickejší druh stavieb z dreva – sú nimi materské škôlky a jasle pre deti.
Najlepšia drevená škôlka na svete
„Myslím, že skutočne výnimočnou škôlkou je ´najlepšia škôlka na svete´ Fuji Kindergarten v Tokiu. Je pre ňu charakteristická monochromatická a prirodzene prírodná farebnosť exteriérových a interiérových materiálov. Neviem, kde vznikla myšlienka, že materské škôlky musia hýriť živými farbami. Vyznačuje sa kvalitným priestorovým architektonickým programom – je to architektúra, ktorú môžu deti aktívne používať, no predovšetkým neustále objavovať,“ hovorí architekt Pavol Pokorný z architektonického štúdia Pokorny Architekti.
Škôlka ako drevostavba – architektonicky, konštrukčne a bezpečnostne
Ako sa správajú deti pri dreve a drevo pri deťoch
Zdroj foto: Nussmüller Architekten
Interiéry ale aj exteriéry podobných detských zariadení bývajú často farebné, drevo je však škoda z veľkej miery prekrývať pigmentovými nátermi v interiéri. V exteriéri to má svoje opodstatnenie, lebo práve pigment je nositeľom ochrany voči slnku a poveternostných vplyvom. Veronika Kotradyová radí: „Ak chceme dostať farebnú živosť detských prvkov určených do interiéru, odporúčam pigmentované povrchové úpravy na báze ľanového oleja (zvyknú sa označovať aj ako lazúry), ktoré z časti ponechajú viditeľné textúru dreva, len ju ´prifarbujú´, ale úplne neprekrývajú. ten istý efekt je možné docieliť morením, to je však už možné potom prekrývať len syntetickými lakmi. Ak je potrebné docieliť dokonalý farebný povrch, úplne prekrývajúci textúru dreva, aj na to sú k dispozícii tzv. ľanové olejové farby alebo syntetické vodou riediteľné laky.“
Mnohým by napadla otázka, ako je to v drevenom prostredí s alergiami a plesňami a či pri týchto stavbách nehrozí, že deti náchylné na alergie budú mať zhoršené podmienky, no je to práve naopak. Drevo vo svojej autentickej podobe - najmä borovica, smrekovec a dub - má bez povrchovej úpravy antibakteriálne účinky, dokáže nielen likvidovať baktérie na svojom povrchu, ale aj čistiť ovzdušie. Potvrdzujú to celosvetové, aj slovenské výskumy. Táto vlastnosť sa však pri použití akejkoľvek povrchovej úpravy stráca, preto je potrebné pri neupravenom dreve rátať s povrchovým znečistení a opotrebovaní, ktoré sa dá ale veľmi jednoducho odstrániť technickým liehom alebo prebrúsením povrchu.
V zahraničí sa dreva neboja
V Staviame z dreva veríme, že škôlok a jaslí z dreva bude aj na Slovensku pribúdať stále viac.
Najlepšia drevená škôlka na svete
„Myslím, že skutočne výnimočnou škôlkou je ´najlepšia škôlka na svete´ Fuji Kindergarten v Tokiu. Je pre ňu charakteristická monochromatická a prirodzene prírodná farebnosť exteriérových a interiérových materiálov. Neviem, kde vznikla myšlienka, že materské škôlky musia hýriť živými farbami. Vyznačuje sa kvalitným priestorovým architektonickým programom – je to architektúra, ktorú môžu deti aktívne používať, no predovšetkým neustále objavovať,“ hovorí architekt Pavol Pokorný z architektonického štúdia Pokorny Architekti.
Zdroj foto: Tezuka Architects
„Architekti si tu očividne pospomínali na to, čo oni sami milovali ako deti a zapracovali detaily, ktoré deti zbožňujú – a nemusia to byť vôbec živé farby. Ide o to byť vonku – prepojiť interiér s exteriérom, schovávať sa, loziť po stromoch či lanách, donekonečna behať – pričom tu sa to po kruhu naozaj dá. Deti sa do triedy môžu spustiť po šmykľavke, cez strešné svetlíky môžu nakúkať a pozorovať dianie vo vnútri. Výborný nápad je hra s vodou ukrytá za potrebu umyť si po hre vonku topánky. Stavili na princíp, že všetko sa môže stať hračkou – aj tie veci, ktoré ako hračky pôvodne neslúžia. Spojenie všetkých týchto prvkov na prostredie plné malých detí pôsobí útulne, domácky a príjemne. Keď si spomeniem na svoju škôlku, nesmierne rád by som sa vrátil do tejto japonskej. Mali by sme stavať škôlky, ktoré majú aspoň niečo z tejto japonskej – ak ich začneme stavať uvedomelo z dreva, spravili sme prvý krok.“Zdroj foto: Tezuka Architects
Škôlka ako drevostavba – architektonicky, konštrukčne a bezpečnostne
Pozrime sa na tému škôlok a jaslí z dreva architektonicky, konštrukčne a bezpečnostne – čím sa líšia oproti iným moderným drevostavbám? Hovorí Ivan Kolárik zo stavebnej spoločnosti Kontrakting: „Podľa vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov, sa vzťahujú na stavby zdravotníckych zariadení a stavby so zariadením starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa (jasle) špecifické požiadavky.
Z pohľadu konštrukčného vyhotovenia vo vzťahu k podlažnosti je to najmä nutnosť realizácie stavieb, ktoré majú viac ako dve nadzemné podlažia, z nehorľavých konštrukcií, tzv. konštrukčných prvkov druhu D1. Aj v prípade stavieb s najviac dvoma nadzemnými podlažiami je však potrebné vyhotoviť medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi tzv. požiarne pásy, čo sú v podstate neprerušované pásy požiarne odolných a nehorľavých konštrukcií v šírke 0,9 alebo 1,2 m. Zároveň sa aplikujú špecifické požiadavky na evakuáciu, konkrétne rozdelenie podlaží, z ktorých nie je možná evakuácia priamo na voľné priestranstvo na najmenej dva požiarne úseky, a to bez ohľadu na podlažnosť stavby. Vyššie uvedené požiadavky vyplývajú z prítomnosti tzv. osôb neschopných samostatného pohybu, medzi ktoré patria aj pacienti na lôžku a deti do 3 rokov. Evakuácia tejto skupiny osôb vo vertikálnom smere (schody a výťahy) je veľmi náročná a výrazne pomalšia, a práve z tohto dôvodu je potrebné špecifické rozdelenie priestorov na požiarne úseky.“
Z pohľadu konštrukčného vyhotovenia vo vzťahu k podlažnosti je to najmä nutnosť realizácie stavieb, ktoré majú viac ako dve nadzemné podlažia, z nehorľavých konštrukcií, tzv. konštrukčných prvkov druhu D1. Aj v prípade stavieb s najviac dvoma nadzemnými podlažiami je však potrebné vyhotoviť medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi tzv. požiarne pásy, čo sú v podstate neprerušované pásy požiarne odolných a nehorľavých konštrukcií v šírke 0,9 alebo 1,2 m. Zároveň sa aplikujú špecifické požiadavky na evakuáciu, konkrétne rozdelenie podlaží, z ktorých nie je možná evakuácia priamo na voľné priestranstvo na najmenej dva požiarne úseky, a to bez ohľadu na podlažnosť stavby. Vyššie uvedené požiadavky vyplývajú z prítomnosti tzv. osôb neschopných samostatného pohybu, medzi ktoré patria aj pacienti na lôžku a deti do 3 rokov. Evakuácia tejto skupiny osôb vo vertikálnom smere (schody a výťahy) je veľmi náročná a výrazne pomalšia, a práve z tohto dôvodu je potrebné špecifické rozdelenie priestorov na požiarne úseky.“
Zdroj foto: Tezuka Architects
Čo sa týka zdravotníckych zariadení bez lôžkových častí – ambulancií a polikliník, ako aj škôlok a domovov sociálnych služieb, tu sa už vyššie uvedené požiadavky na konštrukcie neuplatňujú v uvedenom rozsahu. Je potrebné posúdiť podlažnosť a prítomnosť osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu (napr. deti do 6 rokov) a osôb neschopných samostatného pohybu. V prípade, že sú zariadenia alebo stavby určené primárne pre takéto osoby, potom je v zmysle vyhlášky potrebné zhotoviť požiarne pásy, ak je takáto stavba rozdelená na viacero požiarnych úsekov. Rozdelenie stavby na požiarne úseky je závislé na viacerých faktoroch, medzi iným počet podlaží, ich plocha a funkčné využitie jednotlivých priestorov. Vyššie uvedené požiadavky sú len veľmi stručným výberom z ustanovení právneho predpisu pre požiarnu bezpečnosť stavieb a nie je možné ich úplne zovšeobecniť. Najlepším riešením je preto konzultovať špecifické požiadavky so špecialistom požiarnej ochrany už v úvodnej – koncepčnej – fáze projektovej prípravy.
Zdroj foto: Nussmüller Architekten
Ako sa správajú deti pri dreve a drevo pri deťoch
Pedagogička, výskumníčka a projektová manažérka na Fakulte architektúry STU Bratislava Veronika Kotradyová nám priblížila niektoré špeciálne vlastnosti, ktoré sa pripisujú drevu v objektoch, akými sú práve škôlky a jasle: „Drevo vo svojej autentickej podobe je ideálne do prostredia pre deti. Svojou farbou, textúrou a štruktúrou je príjemné na pohľad a svojou slabou tepelnou vodivosťou a optimálnou tvrdosťou príjemné na dotyk. K dotyku a interakcii priam nabáda, čo zas môže podporovať vývoj hrubej a jemnej motoriky u detí. Táto interaktivita napomáha aj prirodzenému nadobúdaniu vedomostí o fungovaní prírody a hmoty ako takej. Deti sú použitím domácich prírodných materiálov (podľa možností z udržateľného lesníctva) zároveň vedené ku environmentálnej uvedomelosti. Nie náhodou ho vidíme vo veľkej miere použité vo waldorských a Montessori škôlkach a školách. Aj v bežných školských zariadeniach je však veľkým prínosom práve kvôli svojej schopnosti zútulniť a spríjemniť priestor, vďaka svojej schopnosti pôsobiť regeneratívne na ľudský nervový systém. Okrem toho zlepšuje akustickú pohodu a dokáže korigovať vlhkostné špičky aj množstvo VOC emisií. Aj z neho sa emisie uvoľňujú - najviac sa v tejto súvislosti skloňuje formaldehyd. Ak však bolo drevo sušené jemným režimom a nebolo lisované, uvoľňuje sa ho menej. Lepidlá, laminované fólie a povrchové úpravy však uvoľňujú podstatne viac škodlivých emisií.“
Zdroj foto: Nussmüller Architekten
Mnohým by napadla otázka, ako je to v drevenom prostredí s alergiami a plesňami a či pri týchto stavbách nehrozí, že deti náchylné na alergie budú mať zhoršené podmienky, no je to práve naopak. Drevo vo svojej autentickej podobe - najmä borovica, smrekovec a dub - má bez povrchovej úpravy antibakteriálne účinky, dokáže nielen likvidovať baktérie na svojom povrchu, ale aj čistiť ovzdušie. Potvrdzujú to celosvetové, aj slovenské výskumy. Táto vlastnosť sa však pri použití akejkoľvek povrchovej úpravy stráca, preto je potrebné pri neupravenom dreve rátať s povrchovým znečistení a opotrebovaní, ktoré sa dá ale veľmi jednoducho odstrániť technickým liehom alebo prebrúsením povrchu.
Aký vidí Veronika Kotradyová prínos v tom, že sa škôlky začínajú stavať práve z dreva? „Má to pozitívny environmentálny aj humanizačný dopad. Spája sa s ním ale množstvo stereotypov a predsudkov ohľadom trvanlivosti či horenia, ktoré sú už ale súčasnou vedou dávno prekonané. O stavbách z dreva je potrebné viac hovoriť.“
Zdroj foto: Nussmüller Architekten
V zahraničí sa dreva neboja
Na začiatku sme spomínali Fuji Kindergarden z Tokia. V zahraničí trend drevených škôlok či jaslí existuje už dlhšie. Pre ďalší svetlý príklad nemusíme chodiť ďaleko, rakúske architektonické štúdio Nussmüller Architekten a vytvorilo návrh škôlky Rosenberg v Grazi. Škôlka vznikla ako drevený pavilón uprostred parku. Jednoduchý kubický tvar pôsobí autonómne a nebije sa ani s historicky vyznievajúcim okolím. Centrálny priestor materskej školy - "srdce" budovy - umožňuje variabilné priestorové prepojenie s ďalšími priestormi škôlky (herňa a cvičebňa). Átrium poskytuje interiéru škôlky dostatok denného svetla a slnka. Vďaka centrálnemu konštrukčnému plánu komplexu sú všetky funkčné časti dostupné bez zbytočných chodieb a dlhých komunikačných trás. Drevené konštrukcie ako primárny stavebný materiál bol zvolený cielene - vzhľadom na jeho ekologický prínos a pozitívny vplyv vnímania dreva na psychickú pohodu malých obyvateľov objektu. Budova je vybavená riadeným vetraním a zodpovedá nízkoenergetickému štandardu. Vysunutá konzola, ktorá lemuje škôlku drevenými lamelami na juhozápadnej strane, zasa chráni objekt pred letným prehriatím.
V Staviame z dreva veríme, že škôlok a jaslí z dreva bude aj na Slovensku pribúdať stále viac.