Drevo spolu s kameňom, hlinou a slamou sú najstaršími stavebnými materiálmi. Výhradne z týchto materiálov sa stavali stavby až do 18. storočia. Výborné fyzikálne vlastnosti, príjemné vzorovanie a ľahké spracovanie prispeli k vytvoreniu mnohých, do dnešných dní zachovaných stavieb, z ktorých väčšina je považovaná za kultúrne pamiatky. Postupne boli tieto materiály nahrádzané oceľou, cementom, vápnom, pálenými materiálmi, ktoré sa dnes nazývajú tradičnými. Na ich výrobu je potrebné obrovské množstvo energie, čo spôsobuje značnú ekologickú záťaž. Moderné technológie neobišli ani drevo. Vďaka takémuto spracovaniu dokážeme dnes využiť aj menej kvalitné a z menších stromov vyťažené drevo. V laickej verejnosti však pretrváva k drevu nedôvera, bludná klamná viera v nedostatky dreva ako stavebného materiálu a stavieb z neho postavených. Predstavme si teraz desať základných mýtov o nevhodnosti dreva a stavieb z dreva a pokúsme sa ich uviesť na pravú mieru.
10 mýtov o dreve
Rozmýšľate o stavbe rodinného domu? Považujete drevo za príjemný a atraktívny materiál?
V hlave vám však víri množstvo pochybností. Bude to pre vás vhodný materiál? Bude jeho životnosť dostatočná? Nebude vám v ňom zima? V našom blogu „10 mýtov o dreve“ sa budeme snažiť tieto otázniky zodpovedať a presvedčiť vás, že montovaný dom z dreva je jedno z najlepších rozhodnutí pre váš budúci domov.
#1 DREVO JE HORĽAVÉ A PRETO JE NEBEZPEČNÉ
Napriek tomu, že tento mýtus patrí k najrozšírenejším, je veľmi ľahké ho vyvrátiť. V požiarnej ochrane neexistuje dobrý alebo zlý materiál, ale materiály dobre alebo zle chránené, prípadne použité. Horľavosť si netreba zamieňať s pojmom ako požiarna odolnosť. Drevo má veľmi predvídateľné správanie sa pri požiari, čo umožňuje bezproblémové nadimenzovanie konštrukčných prvkov na požadovanú požiarnu odolnosť. Toto je práve dôsledkom spôsobu, akým drevo odhorieva. Drevo pri horení vytvára na svojom povrchu zuhoľnatenú vrstvu s veľmi dobrými izolačnými vlastnosťami, ktorá v konečnom dôsledku drevo chráni pred ďalším intenzívnym horením. Dá sa povedať, že ochranný efekt, ktorý sa pri oceľových a iných prvkoch musí dosiahnuť ochrannými chemickými nátermi, si drevo vytvára samo.
Horľavosť dreva v súčasnosti rovnako nepredstavuje zásadnú prekážku z hľadiska požiarnej bezpečnosti vzhľadom na široké spektrum možností jeho úprav a ochrany. V prípade, že je cieľom zachovať prírodný vzhľad a textúru dreva, s bežne dostupnými protipožiarnymi nátermi sa dá horľavosť dreva znížiť do takej miery, že je možné ho použiť prakticky vo všetkých aplikáciách. Projektant - špecialista požiarnej ochrany vie vždy identifikovať vhodný a ekonomicky efektívny spôsob ochrany drevených konštrukčných prvkov s ohľadom na ich požadované použitie a vzhľad.
Z uvedeného vyplýva, že nepriaznivá vlastnosť – horľavosť môže byť eliminovaná správnym a dôsledným návrhom konštrukcií tak, aby tieto nešírili požiar a aby boli staticky bezpečné. V roku 2012 sme boli účastníkmi skúšky modelového požiaru dvojpodlažnej budovy v Batizovciach. Pri tejto skúške sme preukázali, že ak sú stavby správne navrhnuté, dokážu odolávať požiaru podľa požiadaviek projektanta. K tomu aby to zvládli, nestačí len správny projektový návrh, ale stavba musí byť zhotovená kvalifikovanou firmou, ovládajúcou použité technológie a garantujúcou správnosť realizácie.
Skúška požiarnej odolnosti montovanej stavby v Batizovciach
#2 DREVO MÁ KRÁTKU ŽIVOTNOSŤ
O životnosti drevených konštrukcií a stavieb najlepšie hovoria stáročia zachované drevené stavby kostolov alebo domov určených na bývanie. Aj Albert Einstein si v roku 1925 postavil svoje sídlo v Nemecku ako panelovú drevostavbu. Tento montovaný dom stojí dodnes. Pri kvalitnom spracovaní dreva a dobrej starostlivosti môže drevostavba doslova storočia.
A to naši predkovia nepoznali prudko jedovaté „ochranné“ prostriedky proti hnilobe a škodcom. Z nich je väčšina vyplaviteľná a z pôdy neodbúrateľná. Ich efekt pri použití konštrukčne ochráneného a vysušeného zdravého dreva je pri predpokladanej 50-100 ročnej životnosti domu diskutabilný. Životnosť stavby nie je daná životnosťou drevených konštrukcií, ale morálnym zostarnutím objektu - zrýchľujúcim sa životným tempom, technologickým pokrokom či sociálnymi zmenami. Kto by chcel dnes bývať v dome, ktorý bol postavený v roku 1920 a neprešiel dokonalou rekonštrukciou? Predkovia tiež nepoznali zásady stavebnej fyziky, nemali znalosti o kondenzácii a nemali možnosť používať moderné tepelnoizolačné materiály a materiály umožňujúce správne fungovanie konštrukcií počas ich využívania ľuďmi.
Drevený kostol v Tvrdošíne z 15.-teho storočia
#3 DREVO JE VHODNÉ LEN NA VÍKENDOVÉ DOMY
Popísali sme životnosť dreva a tiež jeho statické vlastnosti. Práve životnosť a statické vlastnosti vyvracajú mýtus, že z dreva možno stavať len hospodársky nenáročné a dočasné stavby. Tento mýtus vznikol v minulosti, keď drevársky priemysel u nás vyrábal rôzne „UNIMO bunky“ a ľudia najmä na vidieku svojpomocne budovali rôzne prístrešky a hospodárske objekty. A čo je podstatné, neboli bežne k dispozícii lepené konštrukčné materiály, takže sa bežne používalo len masívne drevo a rôzne preglejky. A zatiaľ čo my sme prešľapovali na mieste, okolité krajiny rozvíjali svoj drevársky priemysel a vzdelávali strojných technológov, architektov, projektantov. Prispôsobovali normy výsledkom výskumu a kontinuálne prešli od dreveníc k nádherným, moderným stavbám zodpovedajúcim súčasnej dobe.
#4 DREVO MÁ NÍZKU PEVNOSŤ A NEMOŽNO Z NEHO STAVAŤ VÄČŠIE STAVBY
Drevo je prírodný konštrukčný materiál s výrazne usmernenými vláknami v smere rastu. Rozlišujeme pevnostné vlastnosti dreva v smere rastu vlákien a v smere kolmom na vlákna. Pevnosť dreva v tlaku a ťahu v smere vlákien je mnohonásobne vyššia ako v smere kolmom. Drevo má vysoké pevnosti v tlaku aj v ťahu pri pomerne nízkej objemovej hmotnosti. Dnes sa už drevo vo forme masívu využíva obmedzene. Na trhu sú výrobky vyrobené aj z menšieho a menej kvalitného dreva lepením. Práve lepené lamelové drevo (LLD alebo nemecky BSH) a krížom lepené drevo (CLT) panely sú pevné a umožňujú stavať náročné a výškové stavby. Vo Viedni sa stavia 24-podlažná budova a v Štokholme sa pripravuje výstavba 34-podlažnej budovy. Okrem týchto stavieb sú známe výškové stavby v Bergene v Nórsku (14 podlaží), v Melbourne v Austrálii (12 podlaží) či 8-podlažné stavby v Londýne, vo Viedni, v Nemecku, v Taliansku a v Kanade či USA.
Pripravovaná 34-podlažná budova v Štokholme
#5 DREVO ĽAHKO PODĽAHNE VLHKOSTI
Ak chceme, aby drevo vydržalo čo najdlhšie, malo by byť konštrukčne ochránené pred nepriaznivými účinkami vody, biotických škodcov, UV žiarenia a pod. Do vlhkého prostredia sú vhodné tvrdšie a hustejšie dreviny ako sú červený smrek, sibírsky smrekovec či agát.
Drevo určené do vonkajšieho a vlhkého prostredia je vhodné tlakovo impregnovať – špeciálnym tlakovým a vákuovým procesom v impregnačných dielňach preniknú ochranné prostriedky do hĺbky prierezu dreva. Takto upravené drevo je potom prakticky bezúdržbové a trvanlivé.
Dôkazom, že vhodné drevo vo vlhkom prostredí bez prístupu vzduchu vydrží stáročia, sú Benátky. Toto stredomorské mesto postavené „na vode“, je v skutočnosti založené na pilótach z tvrdého dreva zatlčených niekoľko metrov do mäkkého a nestabilného podložia.
Benátky. Zdroj: www.outhere.travel
#6 DREVO ZLE IZOLUJE
Drevo má zo základných stavebných a konštrukčných materiálov najlepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Čím je drevo suchšie a ľahšie, tým má väčší tepelný odpor a lepšie izoluje. Nevyrovná sa špeciálne vyrábaným tepelnoizolačným materiálom, ale aj z dreva možno takéto materiály vyrobiť. Vlákno z dreva je možné využívať ako fúkanú tepelnú izoláciu alebo z neho vyrábať lepením a lisovaním drevovláknité tepelnoizolačné dosky.
Kvalitná drevostavba s izoláciou, tienením, poprípade riadnym vetraním, má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako domy z iných materiálov.
#7 DREVO ĽAHKO NAPADNÚ ŠKODCOVIA
Stavby z dreva alebo ich konštrukčné časti trvale vystavené pôsobeniu vlhkosti vyššej ako 20%, môžu byť poškodené drevokaznými alebo drevosfarbujúcimi hubami či plesňami. Správny návrh ochrany konštrukčných častí i celých stavieb znižuje riziko napadnutia na nulu. Správny návrh určuje jednu z troch možností alebo ich kombináciu. Do menej stabilného prostredia môžeme vybrať odolnejšiu drevinu alebo použiť vhodnú chemickú alebo modifikačnú ochranu. Možná je aj biokontrola, čo je infikovanie dreva antagonistickými organizmami, ktoré bránia napadnutiu drevokaznými hubami alebo hmyzom. Najbezpečnejším spôsobom ochrany je však konštrukčná ochrana. Hlavnou zásadou tejto ochrany je zabezpečiť, aby drevo nebolo vystavené trvale vyššej vlhkosti ako 15%. Takto tam nevznikajú podmienky na pôsobenie drevokazných, drevosfarbujúcich húb a plesní. Podmienky pre pôsobenie drevokazného hmyzu sú minimalizované.
Stavby a konštrukcie, na ktoré nepôsobí zrážková voda, nie sú atakované skondenzovanou vlhkosťou a nevsakujú kapilárnu vodu, sú konštrukčne chránené a ich životnosť z pohľadu dĺžky života človeka je neobmedzená.
Chemická ochrana drevostavby je žiadúca až vtedy, ak nie sme schopní zabezpečiť ochranu stavby pred poškodením správnou konštrukciou. Kvalitná strešná krytina, správny tvar stavby, kvalitná izolácia od spodnej vody, správna konštrukcia obvodových stien a strechy - toto všetko predchádza použitiu chemických prostriedkov.
#8 DREVA JE NEDOSTATOK
Dreva je v Európskej únii dostatok. Treba s ním rozumne hospodáriť, spracovávať ho s vyššou pridanou hodnotou, rozumne obchodovať s guľatinou a chrániť lesy ako trvalý zdroj drevnej hmoty. Na Slovensku je momentálne zásoba dreva 478 120 000 m3. V roku 2016 bol prírastok 12,1 mil. m3. Ak budeme rozumne hospodáriť a nevyťažíme viac ako je prírastok, vytvoríme základný predpoklad pre trvalo obnoviteľný zdroj dreva pre úžitok aj potešenie ľudí.
Zdroj: www.qz.com
#9 DREVO JE VEĽMI DRAHÉ
Drevo má svoju cenu. Smrek rastie najmenej 60 rokov, kým ho je možné využiť v stavebníctve. To, že má svoju cenu, núti dobrých hospodárov s ním dobre hospodáriť a maximálne ho zhodnocovať. Len v prípadoch rýchleho a bez vlastného nadobudnutia dreva, chcú mať jeho aktuálni vlastníci okamžitý prospech. Aj takto si možno vysvetliť vzťah všetkých ponovembrových štruktúr k lesom, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Keby bolo drevo lacné, znamenalo by to, že rastie, ťaží sa a spracováva samo. Lacné drevo by sa potom spotrebovalo na kúrenie, plytvalo by sa s ním a nebol by záujem o riadnu hospodársku činnosť nielen v lesoch štátnych, ale aj súkromných.
#10 NEDÔVERUJEM SLOVENSKÝM VÝROBCOM DREVOSTAVIEB
Tak ako v každej činnosti, aj v staviteľstve sa pohybujú subjekty, ktoré sú na vysokej odbornej úrovni, ale aj firmy a jednotlivci, ktorí o problematike staviteľstva majú len neúplné informácie. Trend, vyberať si dodávateľa podľa najnižšej ceny, ktorý sa rozvinul v posledných rokoch, žne svoje ovocie. Nekvalifikované firmy nastavujú ceny na trhu a v kompromise medzi kvalitou a cenou prehráva kvalita. Preto mnohí zisťujú, že na Slovensku je problém nájsť kvalitnú firmu a nie je zriedkavosťou, že na stavbe sa vystrieda viacero firiem. Často sa pracuje bez podrobnejšej dokumentácie, len na základe štúdie alebo projektu pre stavebné povolenie. Na stavbe nie je kvalifikovaný stavbyvedúci ani stavebný dozor a stavbu riadi niekto, kto je vyučený v inom odbore. Vo väčšine prípadov v snahe ušetriť peniaze, stavia stavbu priamo sám investor. Bez kvalifikácie, bez skúseností a bez schopnosti odkontrolovať dodávky. Výsledkom sú chyby, nedostatky, nedorobky a stavba, pokiaľ sa dorobí, stojí viac ako keby ju na kľúč stavala kvalifikovaná stavebná firma.
Zlé meno robia drevostavbám teda najmä “fušeri”. Našťastie existuje množstvo nástrojov, ktoré slúžia na overenie kvality stavby. Prvým je legislatívny rámec, ktorý do veľkej miery zaručuje kvalitu stavby, druhým sú rôzne druhy certifikátov (napr. Energetický certifikát, Značka kvality drevostavby, ktorú udeľuje Zväz spracovateľov dreva a pod.). Najspoľahlivejším nástrojom sú však referencie od obyvateľov drevostavieb. Dajú sa nájsť na internete, môžete si ich vyžiadať od výrobcov alebo ich získať na rôznych podujatiach.