Takto sme rekonštruovali - strechy na Synagóge v Žiline

Neologická synagóga v Žiline je jednou z najpozoruhodnejších pamiatok medzivojnovej architektúry na Slovensku. Berlínsky architekt prof. dr. Peter Behrens (1868 – 1940) svoj projekt budovy musel vložiť do komplikovaného terénu. Priestor bol nerovný, značne zúžený na rohu ulíc a pomerne stiesnený medzi budovou pošty (vľavo) a budovou banky. Dielo sa podarilo a budova patrí k ojedinelým stavebným pamiatkam na pomedzí expresionizmu a funkcionalizmu. Behrensov návrh zvíťazil v užšej súťaži v roku 1928, na ktorej sa ešte zúčastnil Josef Hoffmann z Viedne a Lipót Baumhorn z Budapešti. S výstavbou sa začalo 16. 1. 1929 a žilinskí stavitelia bratia Novákovci ju dokončili v roku 1931, stavbyvedúcim bol Žigo Weitheimer. Architekt bol inšpirovaný hrobom Ráchel, ktorý je medzi Jeruzalemom a Betlehemom. Ústredný priestor bol určený pre 450 mužov a na galériách bolo miesto pre 300 žien. Hlavná sála je zakrytá kupolou s priemerom 16 a výškou 17,6 metra. Budove dominuje jednoduchá hmota hlavnej sály s úzkymi vysokými oknami, ktorá vystupuje z nižších prízemných častí. Tie sú z riadkového kamenného muriva, ktoré dodáva synagóge primerane monumentálny ráz. Objekt patrí medzi pár slovenských synagóg, ktoré, hoci sú tradičným stavebným typom, majú ráz modernej architektúry. Počas vojny tu bol sklad nábytku a obilia, po vojne bol interiér synagógy prestavaný na koncertnú a spoločenskú sálu (Dom osvety a Park kultúry oddychu). Neskôr od 60-tych rokov budova slúžila ako aula Vysokej školy dopravnej, ktorá ju v 70-tych rokoch v interiéri kompletne prestavala druhýkrát.Kontinuitu kultúrneho a spoločenského využitia neprerušili ani spoločenské zmeny po roku 1989. Židovská obec, ktorá opäť získala svoj majetok, prenajala sálu kinu, a to tu fungovalo pod názvom Kino Centrum až do nového milénia, kedy vznik nových multiplexov v meste priniesol uzavretie klasického kina a opätovného hľadanie využitia priestoru. V roku 2012 začalo občianske združenie Truc sphérique v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou Žilina proces rekonštrukcie neologickej synagógy a jej transformáciu na výstavný a kultúrny priestor. Schopnosť absorbovať všetky tieto zmeny je zrejme najúžasnejšou, no súčasne nedocenenou, vlastnosťou Behrensovej synagógy. 

Rekonštrukcia 2011 - 2017

“Nová synagóga je pre nás hlavne lekciou z kontroly. Živelný a nestabilný proces, ktorý je riadený kolektívne, zahŕňa množstvo aktérov a je neustále sprevádzaný nepredvídateľnými zmenami ale aj postupne vyvíjajúcim sa pohľadom na jeho nové využitie.” Architekt Martin Jančok

“Robili sme, čo sme mohli, zažili sme, čo sme ešte nezažili. Na toto si budeme pamätať, hoci vysvetliť to niekomu, kto nebol pritom, nie je možné.” Koordinátor projektu Marek Adamov

V roku 2011 vznikla unikátna občianska iniciatíva s cieľom obnoviť bývalú neologickú synagógu v Žiline. Objekt má byť po novom využitý predovšetkým ako výstavný priestor, no musí dokázať zabezpečiť podmienky aj pre organizáciu veľmi rôznorodého sprievodného programu novej kultúrnej inštitúcie s názvom Nová synagóga. Primerané nastavenie dialógu medzi samotnou kultúrnou pamiatkou a jej novým využitím je kľúčové. Koncept obnovy sa postupne menil a vyvíjal. Od pomerne intenzívneho obsadenia priestorov synagógy, cez následné odhmotňovanie až po veľmi subtílnu intervenciu. Vzhľadom na to, že projekt bol financovaný postupne a v etapách, spočiatku len z malých grantov, verejnej zbierky a sponzorských darov, mali sme k dispozícii luxus, ktorý si dnes môže dovoliť len málokto – čas. Ten bol využitý aj na priebežné testovanie návrhu v mierke 1:1, prostredníctvom série “pootvorení”, vo forme výstav a sprievodných podujatí rôzneho charakteru.  

To, prečo sme sa do rekonštrukcie pustili, sme si uvedomovali len postupne a zostáva to naďalej najdôležitejšou otázkou. Od začiatku bolo okrem Behrensovej architektúry rovnako dôležitou motiváciou aj to, že chceme dať pamiatke nový život. Od prvého roku, hneď po prvých rekonštrukčných (demolačných) prácach sme spustili umelecké a kultúrne akcie. Pootvorenia, počas ktorých sa v rekonštruovanej budove striedali výstavy, koncerty, festivaly, stretnutia, priviedli na stavenisko tisíce ľudí. Chvalabohu sa nikomu nič nestalo a môžeme hrdo tvrdiť, že sme architektúru nového kultúrneho centra v synagóge naplno otestovali – a vďaka skúsenostiam z týchto akcií ju aj menili a prispôsobovali. Veľmi chceme, aby vznikajúca kultúrna inštitúcia a jej program boli z 21. storočia, aby sa tu diali veci, ktoré budú premyslenou kombináciou kritickej reflexie a produkcie umenia. Pootvorenia boli dobrým testom, či sa práve v rovine budúceho programu môže odohrať (ďalšie) skutočné dobrodružstvo, ktoré sa začalo otvorením Novej synagógy 12. mája 2017.Rekonštrukcia striech

Súbor striech na objekte Neologickej synagógy v Žiline tvoria:

- strecha s kupolou nad hlavným objektom

- strecha zimnej modlitebne

-  striešky markíz 

Strecha s kupolou nad hlavným objektom

Pod pojmom rekonštrukcia strechy hlavného objektu rozumieme odstránenie všetkých vrstiev až na nosnú železobetónovú konštrukciu škrupiny a vytvorenie nového strešného súvrstvia, zodpovedajúceho súčasným poznatkom. Strešné súvrstvie bolo navrhnuté tak, aby zostali zachované proporcie viditeľných konštrukcií a aby bol vylepšený tepelný odpor strešného plášťa. Bola vytvorená dvojplášťová prevetrávaná strecha v tejto skladbe:

Kupola

- krytina z titánzinkového plechu Rheinzink
- štruktúrovaná rohož s fóliou
- drevený záklop
- kontralaty
- poistná hydroizolácia
- nosná drevená konštrukcia – plnostené profily spájané oceľovými platničkami s prelisovanými hrotmi, tvarované do oblúku
- tepelná izolácia 200mm
- parozábrana-asfaltový pás
- želbet konštrukcia kupoly Strecha nad hlavným objektom

- krytina z titánzinkového plechu Rheinzink
- štruktúrovaná rohož s fóliou
- drevený záklop
- nosná drevená konštrukcia – plnostené profily spájané oceľovými platničkami s prelisovanými hrotmi priamopásové
- tepelná izolácia 200mm
- parozábrana-asfaltový pás
- železobetónová stropná konštrukciaStrecha zimnej modlitebne

Pôvodnú nosnú konštrukciu strechy zimnej modlitebne tvoril trámový strop, ktorý stratil svoju nosnú funkciu v dôsledku zanedbanej údržby, zatekania strechy a následného zhnitia záhlaví trámov. Strop bol priznaný v interiéri a architekti sa rozhodli zachovať ho tam ako pôvodný artefakt. Jeho nosnú funkciu nahradil nový krov vytvorený z drevených priehradových väzníkov. Na väzníky bola zavesená nová roznášacia konštrukcia z drevených trámov a na ňu potom závitovými tyčami pôvodný trámový strop so záklopom.  - krytina z titánzinkového plechu Rheinzink
- štruktúrovaná rohož s fóliou
- drevený záklop
- kontralaty
- difúzna fólia
- nosná drevená konštrukcia – priehradové väzníky s tepelnou izoláciou 200mm
- drevené roznášacie hranoly
- parozábrana - reflexná fólia
- existujúce drevené trámy zavesené na väzníkochSpodné strechy (markízy)

- krytina z titánzinkového plechu Rheinzink
- štruktúrovaná rohož s fóliou
- asfaltový pás
- drevený záklop
- poistná hydroizolácia
- nosná drevená konštrukcia
- železobetónová konštrukcia markízy

Súbor striech získal v súťaži Strecha roka 2017 Cechu strechárov Slovenska I. miesto v kategórii Šikmá strecha.

Fotografie: Kontrakting, Truc Sphérique, Lubo a Monika Stacho

Prečítajte si viac informácií o montovaných domoch z dreva alebo nás kontaktujte pre konzultáciu.

Tím Staviame z dreva.sk